Najväčšími bezpečnostnými slabinami Bluetooth sú:
- krátky PIN – iba štvormiestny PIN je veľmi jednoduché uhádnuť, je omnoho zložitejšie uhádnuť viacmiestny a zložitejší PIN
- distribúcia PIN – vo veľkej sieti je problematické manuálne zadávanie PIN a prenášať ho bezdrôtovo je nevhodné – chýba metóda na distribúciu PIN
- dĺžka šifrovacieho kľúča – často sa volí minimálna a na začiatku sa musí dohodnúť
- verejne dostupný kľúč zariadenia (unit key) – je bezpečnejšie použiť sadu kľúčov alebo ho použiť na generovanie náhodného kľúča
- hlavný kľúč – zdieľaný
- autentizácia – autentizuje sa len zariadenia a nie používateľ aj to len na základe výzvy a odpovede
- šifra E0 – slabá
- obmedzené zabezpečenie len na spoj Bluetooth – chýba zabezpečenie konečnej komunikácie
Pri Bluetooth 1.0 bola bezpečnosť ponechaná na výrobcoch. Preto zariadenia od rôznych výrobcov mohli generovať rôzne kľúče a následne nemuseli byť schopné nadviazania spojenia medzi sebou. Problém nastal vtedy, keď sa každé zariadenie domnievalo, že je hlavnou stanicou. Tento problém vyriešilo Bluetooth 1.1 tým, že hlavná stanica vyžaduje od podriadenej potvrdenie, že jej je podriadená [8].
Porovnanie s inými WPAN sieťami