Prvé záznamy o technológii Bluetooth pochádzajú z roku 1994, kedy dvaja švédski inžinieri Sven Mattison a Jaap Haartsen vyvinuli prvú špecifikáciu Bluetooth pre Ericsson Mobile Platforms. V roku 1998 bola táto špecifikácia oficiálne uvedená pri vzniku skupiny Bluetooth SIG (Special Interest Group) s cieľom uviesť do praxe technológiu, ktorá by umožnila rýchle a krátke spojenie s nízkou spotrebou a dostatočným dosahom. Veľmi dôležitou podmienkou bola odolnosť voči konfliktom s technológiami na susedných frekvenciách vzhľadom na fungovanie v pásme 2,4GHz.
Bluetooth je definovaný štandardom IEEE 802.15.1 a pracuje v bezlicenčnom pásme 2,4GHz presnejšie 2,45GHz spolu s Wi-Fi a mnohými inými technológiami. Kvôli ich vzájomnému rušeniu využíva Bluetooth metódu rozprestretého spektra FHSS (Frequency-Hopping Spread-Spectrum) keď sa počas jednej sekundy urobí tisícšesťsto preladení medzi sedemdesiatimi deviatimi kanálmi (každý so šírkou 1 MHz) na frekvenciách 2402 - 2480 MHz (kanál sa vysiela maximálne po dobu 625μs).