To, že sa jedná o náročnú úlohu, vyplýva už z vyššie uvedeného. Pre aký druh prevádzky resp. aplikácie a protokolu nás dátová priepustnosť zaujíma? Veľkosť celkového teoretického maximálneho prenosu dát prenosovým kanálom alebo len používateľských dát (t.j. bez réžie prenosových protokolov atď.)? A len jej priemernej hodnoty, alebo aj dosahovanej maximálnej a minimálnej hodnoty a časovej charakteristiky? Presnejšie určenie priepustnosti siete teda vyžaduje vykonanie merania reálnej komunikácie alebo simulovanej komunikácie s rovnakými protokolmi (rovnakými prioritami a veľkosťami paketov) a dynamikou prevádzky. 
 Pre praktické použitie sa častokrát používa metóda prenosu dostatočne veľkého dátového súboru, kedy delením veľkosti súboru v kilobajtoch (kB) dobou prenosu v sekundách (s) dostaneme požadovanú hodnotu priepustnosti pre používateľské dáta. Takto stanovená hodnota priepustnosti ("Throughput") sa v angličtine označuje výrazom "goodput" a označuje množstvo prenesených dát medzi aplikačnými vrstvami dvoch uzlov bez započítania stratených a opakovane vysielaných paketov, réžie prenosových protokolov atď.. Na základe týchto faktov ju môžeme logicky uznať za menšiu ako teoretickú hodnotu vyplývajúcu zo šírky pásma prenosového kanálu (v bit/sek). V niektorých prípadoch predstavuje rozdiel týchto hodnôt až desiatky percent, ako napríklad pri Ethernete alebo u bezdrôtových sieťach.