V druhej časti našej práce o základných kvalitatívnych parametroch siete a ich možnostiach určenia sa zameriame na meranie cesty paketov v sieti (route), ukážeme si aj prehľadný grafický výstup funkcie route v užitočnej, už spomínanej free utilite NetDoppler od spoločnosti WildPackets. Použime príkaz:

Route (traceroute)

 Ide o zistenie cesty (tzv. route discovery) kadiaľ sa k zadanému cieľu (IP uzla) dostanem, t.j. cez ktoré uzly komunikácie prechádza. Tento príkaz sa označuje aj ako traceroute v distribúciách Linuxu a v prostredí Windows má označenie tracert. I príkaz tracert má niekoľko základných možností. Ak je použitý bez doplnkových volieb, vykonáva výpis cesty paketu. Vďaka získaným informáciám možno odhaliť problémové miesta v ceste, ktoré zabraňujú komunikácii alebo spôsobujú napríklad jej spomaľovanie. Prejdime ku konkrétnemu príkladu:

tracert 193.86.241.56

 Ak je aplikovaný priamo na IP adresu, pokúša sa najskôr pri každom uzle vykonať rozlíšenie mena. Preto je lepšie (rýchlejšie) pri testovaní IP adresy použiť príznak -d, viď. príklad: 

tracert 193.86.241.56 -d

 Ďalšie možné voľby sú: 
• tracert –h - max. počet preskokov (hops) k dosiahnutiu cieľa, ktoré sa majú testovať
• tracert –w - zabezpečuje predĺženie doby vypršania čakania na odpoveď z každého uzla (timeout); parametrom je číslo udané v milisekundách 
• tracert –j - smerovanie podľa zoznamov uzlov v ceste (source routing) 

 A ako príkaz tracert vlastne pracuje? Zdroj odosiela pakety na danú IP adresu (vždy tri) postupne od paketov s TTL= 1 (s predpokladom, že dosiahnu len k prvému uzlu) až po TTL rovné maximálnemu počtu hopov (skokov). Na Obr. 3 sú uvedené výpisy, číslo riadku zodpovedá počtu hopov= hodnota TTL. 

 
Obr. 3 Príklad použitia tracert v príkazovom riadku MS Windows  

 Pri prechode paketu aktívnym uzlom toto zariadenie zníži hodnotu TTL paketu o 1 a odošle na ďalší uzol smerom k cieľu. V prípade, že je daná hodnota rovná 0, uzol paket jednoducho zahodí a vygeneruje pre zdrojový uzol chybové hlásenie ICMP time exceeded (type 11). Každé ďalšie pakety s vyššou hodnotou TTL tak dosiahnu o jeden uzol ďalej. Z prijatých odpovedí určí utilita tracert rýchlosť odozvy jednotlivých uzlov a cestu k zvolenému cieľu. 
 Operačné systémy Unix a Linux používajú na zistenie cesty k cieľu aplikáciu traceroute, ktorá využíva UDP datagramy s cieľovým portom začínajúcim na hodnote 33434 a zvyšujúcim sa s každým ďalším paketom o 1. Príklad použitia viď. Obr. 4. 

 
Obr. 4 Príklad použitia traceroute v príkazovom riadku Linuxu

 Na diagnostické účely „trasovania“ existujú v oboch prostrediach aj ďalšie utility s bohatšími možnosťami, ako napríklad Pathping vo Windows alebo Tcptraceroute v Linuxe. Pathping kombinuje funkcie príkazov ping a tracert s ďalšími informáciami, ktoré neposkytuje žiadny z týchto príkazov. Po určitú dobu opakovane zasiela všetkým smerovačom medzi zdrojom a cieľom správy s požiadavkou na odozvu a na základe paketov vrátených od jednotlivých smerovačov potom vypočíta výsledky. Pretože pathping zobrazuje úroveň straty paketov na všetkých zadaných smerovačoch alebo prepojeniach, môžeme určiť, u ktorých smerovačov alebo podsieťach pravdepodobne vznikajú problémy. Tcptraceroute namiesto toho vysiela pakety TCP s príznakmi SYN, takže by ich firewally mali prepustiť. Podrobnejší popis týchto a ďalších diagnostických systémových utilít už presahujú zameranie tejto práce. 
 Avšak nedá mi nespomenúť, že protokol IP negarantuje, že všetky pakety uplatňujú rovnakú cestu!