IP je nespojovaný protokol. Ak sú potrebné spojované služby, pri zriaďovaní spojenia sa IP spolieha na protokoly iných vrstiev.
Takisto je úlohou iných vrstiev detekcia a zotavenie sa z chýb. Pretože IP neobsahuje detekciu a zotavenie sa z chýb, niekedy sa nazýva ako nespoľahlivý protokol.
IP podporuje komunikáciu medzi sieťovými uzlami a zaisťuje na základe schémy IP adresácie smerovacie cesty pre pakety, ktoré sa v kontexte tejto vrstvy nazývajú datagramy.
IP vykonáva aj fragmentáciu datagramov v prípade, že ich pôvodná veľkosť presahuje maximálnu dĺžku rámca, ktorý môže prijať cieľový uzol. Tú stanoví príslušná prenosová technológia (napr. Ethernet špecifikuje dĺžku rámca na maximálne 1 500 bajtov). IP protokol prípadne vykoná aj opätovné zloženie datagramu, tj. defragmentáciu prijatých údajov.