V dobe vytvorenia systému tvorby IP čísla sa nepredpokladalo, že veľké siete budú mat taký rozmach ako to je tomu dnes a bude tak akútny nedostatok vhodných adries (zatiaľ sa tento problém rieši napr. pomocou dynamického prideľovanie IP adries, NAT (Network Address Translation tzv. maškaráda)), a tak aj tvorba IP čísla bola nedávno inovovaná. Pôvodne 32 bitové číslo (IP verzia 4) bolo nahradené 128 bitovým (IP verzia 6). Nové čísla sú tvorené tak, aby bola zachovaná kompatibilita s doteraz používaným systémom prideľovania čísiel. Pre užívateľa to znamená toľko, že bez zásahu do systému bude jeho zariadenie naďalej korektne pracovať aj v novom systéme, pričom nový systém vytvára dostatočné rezervy pre budúcich užívateľov Internetu a iných veľkých sietí. Pôvodná forma zápisu, štvorica trojmiestnych čísiel oddelených povinne bodkou sa ale mierne mení. Napr. číslo podľa pôvodného zápisu (IP verzia 4) 147.175.68.11 sa zapíše v novej forme (IP verzia 6) tak, že sa doplní dvoma dvojbodkami na začiatku, teda ::147.175.68.11.
Nakoľko nová adresa je šestnásťbajtová bolo by nepraktické prevziať spôsob zápisu IP adresy z IPv4. Preto sa adresy zapisujú v šestnástkovej sústave a jednotlivé dvojice bajtov sa od seba oddeľujú dvojbodkou. Takže IPv6 adresa môže vyzerať nasledovne:
FEDC:BA98:7654:3210:FEDC:BA98:7654:3210
Aby sa zápis ešte skrátil je možné v jednotlivých štvoriciach vynechávať počiatočné nuly. Ak by sa vyskytli po sebe idúce nulové skupiny, je možné ich nahradiť dvojicou dvojbodiek. Tá sa však kvôli jednoznačnosti môže v zápise použiť len raz. Napr.: nasledujúce zápisy IPv6 adries sú ekvivalentné.
FF01:0000:0000:0000:0000:0000:0000:0101
FF01:0:0:0:0:0:0:101
FF01::101
Zápis je teda dosť komplikovaný a nepredpokladá sa, že by ho užívatelia písali. Pre nich sú určené mená a adresy, ktoré sa vybavia prostredníctvom DNS serverov.